Šikanovanie sa v súčasnosti stáva vážnym problémom, ktorý sa prejavuje v školách a v školských zariadeniach a ktorému je potrebné venovať neustálu pozornosť a to z hľadiska preventívneho ako aj sankčného pôsobenia ( https://www.minedu.sk/data/att/13481.pdf) Smernica MŠ SR 36/2018.

Čo je šikanovanie?

O šikanovaní hovoríme vtedy, ak jeden alebo viacerí žiaci (agresor, agresori) úmyselne, väčšinou opakovane týra, zotročuje spolužiaka alebo spolužiakov (obeť, obete) a používa na to agresiu a manipuláciu. Dnes sa šikanovanie posúva už do obdobia mladšieho školského veku, pribúda viac bezohľadnosti a brutality. Činy súvisiace so šikanovaním popisuje aj Trestný zákon ktorý definuje, že šikanovanie je ublíženie na zdraví, vydieranie, hrubý nátlak, nátlak a obmedzovanie slobody vyznania.

Prejavy šikanovania

• fyzická agresivita (opakovaná bitka, kopance, čarbanie po tvári, po tele, atď...)
• slovná agresivita a zastrašovanie (vyhrážanie sa bitkou, nadávkami, urážanie rodičov, rodiny, výsmech, atď...)
• krádeže, ničenie a manipulácia s vecami (opakované branie vecí, desiatej, oblečenia, školských pomôcok, atď...)
• násilné príkazy, manipulácia (obeť musí napr. písať domáce úlohy, skákať, bežať na povel agresora, atď...)
• izolácia (vylúčenie z triedneho kolektívu, nikto sa s obeťou nebaví)

Šikanovanie je aj to, keď agresor:

• obeť v triede urážlivo prezýva (napr. za to že sa dobre učí, poslúcha učiteľov, atď...)
• núti obeť urobiť nejakú vec a vyhráža sa jej, že ak to neurobí, tak napr. počarbe zošit, lavicu, vysype veci z tašky
• robí obeti veci, ktoré sú jej nepríjemné (nadávanie, strkanie, schovávanie vecí, atď...)

Prečo je žiak šikanovaný agresorom?

Chyba nie je v žiadnom prípade v šikanovanom žiakovi ale v zlých vzťahoch medzi silnejším žiakom a slabším, nie je to preto, že je obeť zlá, či nešikovná. Šikanovať môže žiak ktorý:

• nevie vybaviť vzťah s rovesníkmi inak ako na princípe sily
• nepozná partnerský vzťah, potrpí si na hierarchii
• pochádza z rodinného prostredia kde má pravdu vždy len silnejší
• je doma vychovávaný ako "stredobod vesmíru"
• má túžbu dokázať svoju moc, silu, ovládať iného človeka
• je patologická osobnosť, ktorá sa vyžíva v krutosti (to sú zriedkavejšie prípady)

Kto je obeť?

Obeťou môže byť ktokoľvek. Na každom človeku je možné nájsť niečo, čím sa líši od ostatných a čo môže byť zámienkou na šikanovanie. Odlišnosť nie je však pravou príčinou šikanovania. Tou je narušený vzťah medzi obeťou a agresorom. Obeť je niekto, koho si agresor vytipuje ako ľahký cieľ.

Ako postupovať pri vyšetrení šikanovania?

Dôležité je uvedomiť si, že:

• obeť ťažko hovorí o tom ako je jej ubližované, má strach;
• agresor klame, popiera obvinenia, vymýšľa si výhovorky;
• ostatní členovia skupiny sa boja vypovedať, vnímajú to ako "bonzovanie";
• je neefektívne ak sa učiteľ pýta pred všetkými žiakmi nahlas, vyvoláva jednotlivcov, aby sa k šikanovaniu vyjadrili;
• niektorí rodičia agresora chránia za každú cenu, neunesú pravdu;
• niektorí rodičia obetí majú strach spolupracovať pri vyšetrovaní šikanovania, lebo sa boja, že ich spolupráca bude mať nežiaduce dôsledky;
• niektorí rodičia sa domnievajú, že dieťa ochránia tak, že ich prehlásia do inej školy.

Učiteľ získa informáciu o šikanovaní:

• z anonymných dotazníkov získaných od žiakov;
• informáciou od rodičov obete;
• od iných žiakov školy;
• od obete samotnej, získanej ústnou formou.

Stratégia vyšetrovania:

• rozhovor z informátorom;
• nájdenie vhodných svedkov;
• individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory zo svedkami;
• rozhovor s agresorom, ale podľa skúseností vieme, že ak vyšetrovateľ nemá dôkazy, tak je málo pravdepodobné, že sa od agresora niečo významné dozvie;
• kontaktovanie psychológov z CPPPaP
• využívanie anonymnej dotazníkovej metódy
• pri výskyte skupinového opakujúceho násilia voči obeti ohlásiť prípad polícii SR
• zaistenie ochrany obetí

Opatrenia na riešenia situácie:

Z bežných opatrení pre agresorov možno použiť:

• zníženie známky zo správania;
• preloženie žiaka do inej triedy
• výchovné opatrenia - napomenutie a pokarhanie triednym učiteľom, pokarhanie riaditeľom školy

V mimoriadnych prípadoch sa môžu použiť ďalšie opatrenia:

• odporúčanie rodičom umiestniť žiaka agresora na dobrovoľný diagnostický pobyt do diagnostického centra, prípadne do výchovno-liečebného sanatória
• oznámenie príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom využitia nutných výchovným opatrení v prospech maloletého
• oznámenie príslušnému útvaru Policajného zboru SR ak došlo k závažnejšiemu prípadu šikanovania, pri ktorom je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo čin inak trestný

Informácia pre rodičov obete - čo je potrebné všímať si u svojich detí

• dieťa odmieta chodiť do školy, aj keď skôr do školy chodilo rado,
• zo školy chodí hladné (agresor mu berie desiatu, lístky na obed),
• stráca záujem o učenie a sústrediť sa naň,
• dieťa býva doma smutné, apatické má výkyvy nálad, zmieňuje sa o možnej samovražde, odmieta sa zveriť s tým, čo ho trápi,
• žiada peniaze, pritom udáva nedôveryhodné dôvody, prípadne doma kradne peniaze,
• nápadne často oznamuje stratu osobných vecí,
• dieťa je neobvykle agresívne voči vlastným súrodencom, prejavuje zlosť voči rodičom,
• sťažuje sa neurčité bolesti brucha alebo hlavy, ráno vracia, snaží sa zostať doma, prípadne simuluje,
• dieťa sa po vyučovacom čase zdržiava viac doma, ako malo vo zvyku.

Informácia pre žiakov:

Ak ťa šikanujú, môžeš sa brániť:

• môžeš agresorom povedať, aby ti dali pokoj, nahlas kričať alebo utekať preč. Ale musíš to urobiť nahnevane a hneď odísť
• vyhýbaj sa miestam kde by ťa mohol niekto biť, zobrať si niečo od teba alebo ťa inak trápiť
• keď nemáš kamarátov, skús si ich nájsť. Možno má niekto v tvojom okolí rovnaké problémy ako ty. Skús sa s ním spojiť
• zaznamenávaj si všetko, čo ti robia kedy, kde a kto ti čo urobil povedal
• povedz o svojich problémoch rodičom, ty ich pomoc a podporu potrebuješ
• skús si nájsť dôveryhodnú pani učiteľku, výchovnú poradkyňu alebo inú osobu v škole, ktorej dôveruješ a povedz jej o svojich problémoch
• keď si myslíš že sa nemôžeš zdôveriť nikomu, kontaktuj psychológa v pedagogicko -psychologickej poradni alebo zatelefonuj na Linku detskej istoty

Pamätaj si:

• nie je správne schvaľovať agresívne správanie svojich spolužiakov
• nie je správne odsudzovať niekoho, kto je iný, možno menej sympatický, slabší, má iné názory a záujmy, má nejaký fyzický nedostatok
• nie je správne mlčať, keď cítiš nespravodlivosť, nečestnosť, ponižovanie druhých
• nie je správne aby si sa dal (a) ovplyvniť alebo presvedčiť agresorom, aby si mlčal (a)
• nie je správne nečinne sa prizerať alebo byť ľahostajný, keď sa staneš svedkom šikanovania. Hovorí sa o žalovaní, ako keby to bolo niečo nemiestne a nedôstojné. Keď niekto ohlási šikanovania: vôbec to neznamená, že je slaboch. Naopak, dokazuje, že sa nebojí a že má dosť sebavedomia, aby sa šikanovať nenechal.

Všetko sa začne naozaj riešiť, keď šikanovanie niekomu ohlásiš! Dôveruj si, netráp sa sám a bezpodmienečne vyhľadaj pomoc!