Školské dokumenty
Šikanovanie
Šikanovanie sa v súčasnosti stáva vážnym problémom, ktorý sa prejavuje v školách a v školských zariadeniach a ktorému je potrebné venovať neustálu pozornosť a to z hľadiska preventívneho ako aj sankčného pôsobenia ( https://www.minedu.sk/data/att/13481.pdf) Smernica MŠ SR 36/2018.
Čo je šikanovanie?
O šikanovaní hovoríme vtedy, ak jeden alebo viacerí žiaci (agresor, agresori) úmyselne, väčšinou opakovane týra, zotročuje spolužiaka alebo spolužiakov (obeť, obete) a používa na to agresiu a manipuláciu. Dnes sa šikanovanie posúva už do obdobia mladšieho školského veku, pribúda viac bezohľadnosti a brutality. Činy súvisiace so šikanovaním popisuje aj Trestný zákon ktorý definuje, že šikanovanie je ublíženie na zdraví, vydieranie, hrubý nátlak, nátlak a obmedzovanie slobody vyznania.
Prejavy šikanovania
- fyzická agresivita (opakovaná bitka, kopance, čarbanie po tvári, po tele, atď...)
- slovná agresivita a zastrašovanie (vyhrážanie sa bitkou, nadávkami, urážanie rodičov, rodiny, výsmech, atď...)
- krádeže, ničenie a manipulácia s vecami (opakované branie vecí, desiatej, oblečenia, školských pomôcok, atď...)
- násilné príkazy, manipulácia (obeť musí napr. písať domáce úlohy, skákať, bežať na povel agresora, atď...)
- izolácia (vylúčenie z triedneho kolektívu, nikto sa s obeťou nebaví)
Šikanovanie je aj to, keď agresor:
- obeť v triede urážlivo prezýva (napr. za to že sa dobre učí, poslúcha učiteľov, atď...)
- núti obeť urobiť nejakú vec a vyhráža sa jej, že ak to neurobí, tak napr. počarbe zošit, lavicu, vysype veci z tašky
- robí obeti veci, ktoré sú jej nepríjemné (nadávanie, strkanie, schovávanie vecí, atď...)
Prečo je žiak šikanovaný agresorom?
Chyba nie je v žiadnom prípade v šikanovanom žiakovi ale v zlých vzťahoch medzi silnejším žiakom a slabším, nie je to preto, že je obeť zlá, či nešikovná. Šikanovať môže žiak ktorý:
- nevie vybaviť vzťah s rovesníkmi inak ako na princípe sily
- nepozná partnerský vzťah, potrpí si na hierarchii
- pochádza z rodinného prostredia kde má pravdu vždy len silnejší
- je doma vychovávaný ako "stredobod vesmíru"
- má túžbu dokázať svoju moc, silu, ovládať iného človeka
- je patologická osobnosť, ktorá sa vyžíva v krutosti (to sú zriedkavejšie prípady)
Kto je obeť?
Obeťou môže byť ktokoľvek. Na každom človeku je možné nájsť niečo, čím sa líši od ostatných a čo môže byť zámienkou na šikanovanie. Odlišnosť nie je však pravou príčinou šikanovania. Tou je narušený vzťah medzi obeťou a agresorom. Obeť je niekto, koho si agresor vytipuje ako ľahký cieľ.
Ako postupovať pri vyšetrení šikanovania?
Dôležité je uvedomiť si, že:
- obeť ťažko hovorí o tom ako je jej ubližované, má strach;
- agresor klame, popiera obvinenia, vymýšľa si výhovorky;
- ostatní členovia skupiny sa boja vypovedať, vnímajú to ako "bonzovanie";
- je neefektívne ak sa učiteľ pýta pred všetkými žiakmi nahlas, vyvoláva jednotlivcov, aby sa k šikanovaniu vyjadrili;
- niektorí rodičia agresora chránia za každú cenu, neunesú pravdu;
- niektorí rodičia obetí majú strach spolupracovať pri vyšetrovaní šikanovania, lebo sa boja, že ich spolupráca bude mať nežiaduce dôsledky;
- niektorí rodičia sa domnievajú, že dieťa ochránia tak, že ich prehlásia do inej školy.
Učiteľ získa informáciu o šikanovaní:
- z anonymných dotazníkov získaných od žiakov;
- informáciou od rodičov obete;
- od iných žiakov školy;
- od obete samotnej, získanej ústnou formou.
Stratégia vyšetrovania:
- rozhovor z informátorom;
- nájdenie vhodných svedkov;
- individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory zo svedkami;
- rozhovor s agresorom, ale podľa skúseností vieme, že ak vyšetrovateľ nemá dôkazy, tak je málo pravdepodobné, že sa od agresora niečo významné dozvie;
- kontaktovanie psychológov z CPPPaP
- využívanie anonymnej dotazníkovej metódy
- pri výskyte skupinového opakujúceho násilia voči obeti ohlásiť prípad polícii SR
- zaistenie ochrany obetí
Opatrenia na riešenia situácie:
Z bežných opatrení pre agresorov možno použiť:
- zníženie známky zo správania;
- preloženie žiaka do inej triedy
- výchovné opatrenia - napomenutie a pokarhanie triednym učiteľom, pokarhanie riaditeľom školy
V mimoriadnych prípadoch sa môžu použiť ďalšie opatrenia:
- odporúčanie rodičom umiestniť žiaka agresora na dobrovoľný diagnostický pobyt do diagnostického centra, prípadne do výchovno-liečebného sanatória
- oznámenie príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom využitia nutných výchovným opatrení v prospech maloletého
- oznámenie príslušnému útvaru Policajného zboru SR ak došlo k závažnejšiemu prípadu šikanovania, pri ktorom je podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo čin inak trestný
Informácia pre rodičov obete - čo je potrebné všímať si u svojich detí
- dieťa odmieta chodiť do školy, aj keď skôr do školy chodilo rado,
- zo školy chodí hladné (agresor mu berie desiatu, lístky na obed),
- stráca záujem o učenie a sústrediť sa naň,
- dieťa býva doma smutné, apatické má výkyvy nálad, zmieňuje sa o možnej samovražde, odmieta sa zveriť s tým, čo ho trápi,
- žiada peniaze, pritom udáva nedôveryhodné dôvody, prípadne doma kradne peniaze,
- nápadne často oznamuje stratu osobných vecí,
- dieťa je neobvykle agresívne voči vlastným súrodencom, prejavuje zlosť voči rodičom,
- sťažuje sa neurčité bolesti brucha alebo hlavy, ráno vracia, snaží sa zostať doma, prípadne simuluje,
- dieťa sa po vyučovacom čase zdržiava viac doma, ako malo vo zvyku.
Informácia pre žiakov:
Ak ťa šikanujú, môžeš sa brániť:
- môžeš agresorom povedať, aby ti dali pokoj, nahlas kričať alebo utekať preč. Ale musíš to urobiť nahnevane a hneď odísť
- vyhýbaj sa miestam kde by ťa mohol niekto biť, zobrať si niečo od teba alebo ťa inak trápiť
- keď nemáš kamarátov, skús si ich nájsť. Možno má niekto v tvojom okolí rovnaké problémy ako ty. Skús sa s ním spojiť
- zaznamenávaj si všetko, čo ti robia kedy, kde a kto ti čo urobil povedal
- povedz o svojich problémoch rodičom, ty ich pomoc a podporu potrebuješ
- skús si nájsť dôveryhodnú pani učiteľku, výchovnú poradkyňu alebo inú osobu v škole, ktorej dôveruješ a povedz jej o svojich problémoch
- keď si myslíš že sa nemôžeš zdôveriť nikomu, kontaktuj psychológa v pedagogicko -psychologickej poradni alebo zatelefonuj na Linku detskej istoty
Pamätaj si:
- nie je správne schvaľovať agresívne správanie svojich spolužiakov
- nie je správne odsudzovať niekoho, kto je iný, možno menej sympatický, slabší, má iné názory a záujmy, má nejaký fyzický nedostatok
- nie je správne mlčať, keď cítiš nespravodlivosť, nečestnosť, ponižovanie druhých
- nie je správne aby si sa dal (a) ovplyvniť alebo presvedčiť agresorom, aby si mlčal (a)
- nie je správne nečinne sa prizerať alebo byť ľahostajný, keď sa staneš svedkom šikanovania. Hovorí sa o žalovaní, ako keby to bolo niečo nemiestne a nedôstojné. Keď niekto ohlási šikanovania: vôbec to neznamená, že je slaboch. Naopak, dokazuje, že sa nebojí a že má dosť sebavedomia, aby sa šikanovať nenechal.
Všetko sa začne naozaj riešiť, keď šikanovanie niekomu ohlásiš! Dôveruj si, netráp sa sám a bezpodmienečne vyhľadaj pomoc!